Ceníte si peniažky? Rozmýšľajte pri tringeltoch.

Autor: Kristína Plajdicsková | 27.4.2011 o 18:56 | (upravené 27.4.2011 o 19:10) Karma článku: 6,06 | Prečítané:  1042x

  Takmer každý z nás občas zájde na obed do reštaurácie, na pivo či pohárik vínka do baru... Ako často závisí od povahy, času a samozrejme papierikov/plieškov v peňaženke. Moja posledná návšteva reštaurácie – podotýkam „na úrovni“ skončila pokazenou náladou na minimálne dve hodiny. Najväčší podiel na tom mala práve neochotná, znudená, prepracovaná obsluha. Podarilo sa jej aspoň nakopnúť ma ku krátkej analýze témy kedy, prečo a načo vôbec sprepitné.  

 plajdicskova

Tringelt, obslužné alebo sprepitné má vraj korene vo Francúzku a takmer 300 ročnú históriu. Je motiváciou, prejavom spokojnosti, ocenenia snahy a služieb. S výškou obslužného mnoho ľudí váha, obvykle sa pohybuje od 5 do 15 percent z účtu. Nie všade vo svete sú ale tringelty zaužívané, rozdielna je aj suma, ktorú pod obrúskom nechávame. Napríklad v britskej reštaurácii je bežné nechávať 10%, rovnako je to vo Francúzku. V arabských krajinách si od Vás bakšiš (islamsky dar) vyžiadajú takmer za všetko, dokonca aj za radu, severania naopak tringelty nečakajú. V Ázii, hlavne v Japonsku a Thajsku by ste sprepitným mohli pohorieť. Považujú ho totiž za urážku a neslušnosť. Už aj k nám sa dostáva americký či taliansky spôsob premietnutia prepitného do ceny. Na toto by som fejsbukovsky dala „nepáči sa mi". Čo ak nie som s kvalitou spokojná...?

Stretla som sa s názorom, že v podnikoch vyššej kategórie by mal byť tringelt vyšší. Nesúhlasím... a zároveň váham, lebo je tu aj názor, že vysoký tringelt môže byť považovaný za urážku. Čo rozhodne časť obsluhujúceho personálu považuje za urážku je obídenie tringeltu. Priznám sa, že občas nenechám sprepitné ani ja, s idealistickou predstavou aby sa zamysleli prečo asi. Je otázne nakoľko táto škola personálu funguje a koľko čašníkov by ma pri odchode najradšej urazene opľulo.

Zamýšľate sa nad tým, za čo vlastne tringelty dávate? A dávate ich vôbec? Prečo? Lebo sa to patrí? Alebo sa hanbíte prejaviť zaplatením ceny bez zaokrúhlenia nespokojnosť? Napadlo Vám vôbec, že niektoré podniky od vás dostávajú sprepitné dvakrát? Sú totiž, ako som už spomínala na príklade Talianska, započítané v cene. Zriedkavým prípadom je pripočítanie tringeltu ku konzumovaným nápojom a jedlám ako samostanej položky. Tu už ide o porušenie Zákona o ochrane spotrebiteľa, lebo „predávajúci nesmie ukladať spotrebiteľovi povinnosť bez právneho dôvodu." Zaujímavá situácia nastáva pri „psychologickom vymáhaní sprepitného", resp. vete „nemám Vám vydať". Hra kde vyhráva hosť dlhým čakaním alebo obsluhujúci taktikou. Aby som ale bola objektívna, naozaj sa môže stať, že čašník nemá drobné.

Keď budete najbližšie platiť a váhať nad tringeltom možno zúžitkujete tieto kritéria:

  • pozdravil sa mi personál pri mojom príchode?

  • ako dlho som čakal na obsluhu?

  • ako rýchlo a akým spôsobom ma personál obslúžil? (ak mi hodil nápojový lístok na stôl ako kosť psovi a až po 25 minútach od objednávky sa mi uráčil povedať, že „kurací šalát nemajú", tak ani on nemá nárok na hoci zanedbateľnú časť môjho príjmu).

  • aká bola úroveň servírovania? (po čašníkovom prste v polievke Vám asi veľmi chutiť nebude)

  • ako riešil prípadnú sťažnosť?

Sprepitné je zaujímavá vec, ocenenie krátkeho vzťahu, ktorý vzniká medzi návštevníkom a obsluhujúcim. Ak ste spokojný, pocit, že niekomu doprajete pár centov (eur) navyše, na ktoré aj tak po pár minútach zabudnete, Vám dá pocit, že na tom nie ste až tak zle. Zákon príťažlivosti hovorí, že čo dáš, vráti sa ti späť. Ale aj to, aby sme žiadali len to čo chceme. V prípade návštevy podniku je to rozhodne príjemná a rýchla obsluha.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?